Elektrokardioverzia

EKG záznam elektrokardioverzie
EKG záznam elektrokardioverzie. Na začiatku záznamu vidno nepravidelnú činnosť srdca pri fibrilácii predsiení, nasleduje defibrilačný výboj (úzky hrot a krátky výpadok signálu), po ňom niekoľko nepravidelných sťahov a nakoniec pravidelný sínusový rytmus. (Elektrokardioverzia bola vykonaná bez synchronizácie)

Elektrokardioverzia (elektrická kardioverzia) je lekársky výkon, ktorý sa používa v liečbe niektorých tachyarytmii – porúch srdcového rytmu, spojených so zrýchlenou činnosťou srdca, napríklad supraventrikulárna tachykardia, fibrilácia predsiení, flutter predsiení, komorová tachykardia. Výnimočné postavenie má liečba smrteľnej arytmie – fibrilácie komôrdefibrilácia v rámci kardiopulmonálnej resuscitácie. Účinok elektrokardioverzie sa dosahuje aplikáciou  elektrického výboja, ktorý spôsobí  súčasnú depolarizáciu všetkých buniek prevodového systému srdca aj srdcovej svaloviny – myokardu. Tým sa preruší ich abnormálna elektrická aktivita a  tzv. primárny pacemaker – sinoatriálny uzol sa môže ujať udávania normálneho srdcového rytmu. Elektrický výboj generuje k tomu určený prístroj – externý defibrilátor, alebo implantovaný kardioverter-defibrilátor (ICD).

Urgentná a plánovaná elektrokardioverzia[upraviť | upraviť zdroj]

Elektrokardioverzia môže byť vykonaná urgentne u pacienta v ohrození života,  s nestabilitou krvného obehu v dôsledku tachykardie s vysokou frekvenciou komôr. Urgentnú kardioverziu vykonáva implantovaný kardioverter-defibrilátor alebo lekár na príslušne vybavenom pracovisku, napríklad na jednotke intenzívnej starostlivosti pomocou externého defibrilátora.

Pri plánovanej kardioverzii, kedy stav pacienta nevyžaduje okamžitú úpravu srdcového rytmu, je liečebný postup u pacienta zvážený podľa jeho základného ochorenia, dovtedajšej liečby a prípadne odpovede na predchádzajúcu liečbu. Podľa potreby je vopred liečené prípadné srdcové zlyhanie a sú upravené odchýľky koncentrácie minerálov v krvi.  Ak sa jedná o fibriláciu alebo flutter predsiení, trvajúci viac, ako 48 hodín, pacient má pred výkonom dostávať počas približne jedného mesiaca antikoagulačnú liečbu, aby sa zabránilo tvorbe krvných zrazenín v nehybných srdcových predsieňach. Tieto zrazeniny – tromby by sa po obnovení kontrakcii predsiení mohli uvoľniť a embolizovať  aj do mozgu – spôsobiť náhlu cievnu mozgovú príhodu. Je možný aj iný postup – overenie prípadnej prítomnosti trombov v predsieňach echokardiograficky (transezofageálnym vyšetrením).

Pacient by nemal pred kardioverziou dostávať liečbu digoxinom. Liečba inými antiarytmikami môže prispieť k vyššej úspešnosti kardioverzie a vyššej stabilite normálneho sínusového rytmu po nej, ale predávkovanie antiarytmík je zvlášť rizikové.

Nakoľko aplikácia elektrického výboja z defibrilátora spôsobuje záškub kostrových svalov a je pre pacienta nepríjemná, vykonáva sa v krátkodobej celkovej anestéze. Ako anestetikum sa v súčasnosti najčastejšie používa vnútrožilovo podaný midazolam alebo propofol.

V prípade supraventrikulárnej tachykardie, fibrilácie a flutteru predsiení sa spravidla elektrický výboj aplikuje na základe monitorovania elektrokardiogramu (EKG) s určitým oneskorením po detekcii QRS komplexu, aby nezapadol do tzv. vulnerabilnej fázy srdcového cyklu a neinicioval komorovú fibriláciu. Takýto postup, kedy je aplikácia výboja synchronizovaná s elektrickou aktivitou srdca, sa nazýva synchronizovaná elektrokardioverzia. Pre fibriláciu a flutter predsiení a pre supraventrikulárne tachykardie sa používajú energie výboja od 50 J (joule), pri neúspechu sa výboj opakuje, spravidla s dvojnásobnou energiou. Úspeškosť elektrokardioverzie vo veľkej miere závisí na miere poškodenia srdca pacienta – čím je závažnejšie, tým je pravdepodobnosť úspechu nižšia a toto sa berie do úvahy už pri zvažovaní tohto liečebného postupu pre daného pacienta.

Priebeh plánovanej elektrokardioverzie[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha elektród pri elektrokardioverzii
Poloha elektród pri elektrokardioverzii

Pacient je po predchádzajúcej príprave a vyšetreniach uložený na lôžko s možnosťou monitorovania krvného tlaku a EKG, pričom EKG monitor býva spravidla integrovaný v defibrilátore. K dispozícii má byť vybavenie pre kardiopulmonálnu resuscitáciu, prípadne aj pre dočasnú kardiostimuláciu. Pre pacientov s implantovaným kardiostimulátorom alebo ICD je vhodné nájsť pracovisko s vybavením na ich kontrolu, prípadne preprogramovanie. Pacient musí mať zaistený prístup do periférnej žily pre podanie liekov.

Vnútrožilovým podaním celkového anestetika je uvedený do krátkej celkovej anestézy. Lekár, vykonávajúci elektrokardioverziu, nastaví potrebné parametre na defibrilátore (synchronizáciu, energiu výboja), nabije defibrilátor, priloží defibrilačné elektródy na hrudník pacienta, jednu do oblasti srdcového hrotu, druhú do oblasti bázy srdca. Môžu sa použiť aj nalepovacie elektródy. Potom lekár aktivuje defibrilátor, ktorý na základe EKG signálu vo vhodnom okamihu aplikuje výboj. Výsledok sa dokumentuje zhotovením EKG záznamu. Pri neúspechu sa zvykne  aplikovať ešte jeden až dva ďalšie výboje s vyššou energiou. Pacient je po výkone sledovaný až do odoznenia účinku anestetika.  

Komplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Komplikácie elektrokardioverzie sa vyskytujú zriedkavo. Môže dôjsť k navodeniu inej arytmie, u pacientov, liečených vysokými dávkami antiarytmík, aj k navodeniu pomalého srdcového rytmu (bradykardii). Následkom môže byť aj obehové zlyhanie, ktoré sa môže vyskytnúť u pacientov s veľmi poškodeným srdcom. Ojedinele výboj vyvolá fibriláciu komôr, ktorú je potrebné zrušiť okamžitým ďalším výbojom po vypnutí synchronizácie.  Po potrebnej príprave len zriedkavo dochádza k embolizácii trombu zo srdcových predsiení. Prípadné poškodenie kože prechodom prúdu, prejavujúce sa miestnym začervenaním, je nezávažné a rýchlo sa zahojí bez liečby, poškodenie srdcového svalu prichádza do úvahy skôr teoreticky, po aplikácii výbojov s vysokou energiou.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]